Počuli ste už o ekonomike pre všeobecné dobro? Je to jedno z hnutí, ktoré zasahuje nielen do ekonomickej sféry, ale aj do oblasti politickej a sociálnej.
ale, čo je to? Aké to má dôsledky? Je to pozitívne alebo negatívne? Povieme vám všetko, čo potrebujete vedieť o tomto ekonomickom modeli.
Čo je to ekonomika spoločného dobra
Ekonomiku spoločného dobra možno definovať ako a ekonomický, politický a sociálny model, ktorého hlavnou charakteristikou je uprednostňovať ľudskú dôstojnosť, demokraciu, solidaritu a udržateľnosť životného prostredia.
Inými slovami, je to také, kde jeho hlavnými piliermi a hodnotami, ktoré sa snaží zachovať, sú dôstojnosť, ľudské práva a starostlivosť o životné prostredie.
To znamená, ekonomický záujem (zarábanie peňazí) ustupuje do úzadia so zameraním na sociálne zabezpečenie. To je úspech krajiny alebo spoločnosti.
Ak to postavíme pred súčasný ekonomický model, kde prevládajú peniaze a sleduje sa cieľ, tu máme model, kde prevláda človek. Na človeku záleží viac ako na peniazoch.
Ako vznikla ekonomika spoločného dobra
Pôvod tohto ekonomického modelu Uskutočnil sa v roku 2010 a pripisuje sa rakúskemu ekonómovi Christianovi Felberovi. Vo svojej koncepcii kládol veľký dôraz na rešpektovanie ľudskej dôstojnosti, vzájomnú solidaritu, spoluprácu a starostlivosť o životné prostredie.
Tento ekonóm však nebol jediný, kto hovoril o ekonomike pre spoločné dobro. Elinor Ostrom poznamenala, že tento model by sa mohol koncipovať ako riadenie a plánovanie spoločného majetku, aby neexistovali žiadne nerovnosti. Oddelil prírodné statky od spoločenských a vytvoril prístup, v ktorom mal každý človek potrebné statky na život a na prežitie spoločnosti.
Aké problémy by to vyriešilo v súčasnom ekonomickom modeli?
Ako sme vám už povedali, ekonomický model pre spoločné dobro Je veľmi v rozpore so súčasným modelom a môže vyriešiť niektoré problémy, ktoré má, Napríklad:
- Učte s predpokladom spoločného dobra v spoločnosti, kde v súčasnosti vládne súťaživosť, sebectvo a odlíšenie sa od seba.
- Zlepšiť spoločnosti v tom zmysle, že si viac vážia blaho zamestnancov a úsilie, ktoré vynakladajú na zarobené peniaze na úkor svojej (niekedy nadmernej) práce.
- Ukončite nerovnosti. V tomto prípade treba obmedziť nerovnosť a maximálny príjem nebude väčší ako násobok minimálneho príjmu. Okrem toho bude dedičstvo zdanené.
- Odstrániť silu finančného trhu, aby bol demokratickejší, s bezplatnými účtami, povzbudzujúcimi úrokovými sadzbami atď.
- Vytvorením menovej a obchodnej spolupráce by napravil finančnú nestabilitu spôsobenú špekuláciami a kapitálovými tokmi.
- O životné prostredie by som sa staral stávkou na etický obchod a znižovaním ekologickej stopy.
- Odstránil by sa problém, že ľudia sa necítia byť identifikovaní alebo zastúpení tými, ktorí vládnu. ako? Vytvorenie priamej demokracie ale aj zastupiteľskej, kde občania môžu kontrolovať kľúčové oblasti ako politika či ekonomika.
Prečo ekonomika spoločného dobra nie je taká „pekná“, ako ju natierajú
Aj keď tento ekonomický model je oveľa atraktívnejší, realistickejší a možno utopický, pravdou je, že za všetkými tými výhodami, ktoré ponúka, sa skrýva aj temná stránka.
V tomto prípade by to bola definícia „dobré“. Nikto to nemá rovnakú koncepciu a je ťažké dosiahnuť dohodu.
Aj keď tento model to naznačuje o definícii spoločného dobra sa rozhodne podľa demokracie, a podľa väčšiny budeme ostatným vnucovať to, čo si myslí väčšina. To znamená, že nepočítame s vaším názorom, ale len s počtom členov.
Okrem toho by sa mali odstrániť súkromné vlastnícke práva, pretože všetko by bolo spoločným dobrom pre všetkých. Čo by znamenalo, že ktokoľvek by mohol používať, čo chce, a mohlo by dôjsť k nadmernému využívaniu.
Spolu s tým o tom niet pochýb model by nepôsobil smerom k ekonomickému rastu, ale smerom k stagnácii až poklesu, keďže ak je všetko pre všetkých, nič by nerástlo, ale keďže by sa to vyčerpalo, prestalo by sa to používať.
Slovami ekonóm Juan Ramón Rallo: „Ekonomika pre spoločné dobro je experiment v sociálnom inžinierstve, ktorý vo svojom dizajne nesie odsúdenie na zlyhanie. Jeho tri najväčšie chyby, ako sme rozsiahlo rozvinuli, sa snažia objektivizovať myšlienku spoločného dobra, mysliac si, že je možné koordinovať činnosť miliárd ľudí ignorovaním cenového systému a ignorovaním skazy, ktorú brutálny dekapitalizácia ekonomiky by znamenala. odvodené z prenasledovania majetku (v jeho dvoch aspektoch: akumulácia bohatstva a kontrola riadenia podniku)».
Realita je taká, že nevieme, či by to fungovalo alebo nie. Alebo ak by sa mal zlepšiť prístup ako aj princípy ekonomiky pre spoločné dobro. Je však jasné, že ak by sa to urobilo týmto spôsobom, bolo by to s možnosťou vytvorenia utopickej krajiny, len by chýbalo riešenie na zlepšenie jej rastu.